Modlitba - môj rozhovor s Bohom

Som tvor spoločenský. K plnohodnotnému prežitiu svojho života potrebujem aj iných ľudí. Potrebujem s nimi vytvárať vzťahy. Dobrý vzťah si môžem vytvoriť len s tým, s kým sa stretávam a rozprávam. Vzťah sa upevňuje vzájomnou komunikáciou. Ľudia, ktorí sa majú radi, dokážu celé hodiny spolu prerozprávať. Čo je svetom jedného stáva sa aj svetom druhého. V rozhovore dochádza k vzájomnému spoznávaniu a zbližovaniu.

Ako kresťan sa okrem svojich priateľov potrebujem rozprávať aj s Bohom. Rozhovor s Bohom nazývame modlitba. Bez komunikácie nemôžem spoznať Boha a vytvoriť si s ním vzťah. Náboženstvo je však v prvom rade vzťah, (náboženstvo - niečo čo sa vzťahuje na Boha) Modlitba je dýchaním duše a dýchať potrebujeme neustále. Tak ako ryba bez vody, človek bez vzduchu zomierajú, tak aj kresťan bez modlitby je duchovne mŕtvy. Svätý Alfonz Mária de Liguori povedal, že kto sa modlí, určite bude spasený. Kto sa nemodlí, určite bude zatratený.

Rodičia ma od malička učili rôzne modlitby. Dodnes sa ich modlím. Tak ako rastiem a mením sa musí sa meniť aj forma mojej modlitby. Už nie som malé dieťa, preto by moja modlitba mala byť skutočným rozhovorom s Bohom, v ktorom nebudú chýbať vlastné slová.

V medziľudskej komunikácii viem ďakovať za prejavenú pozornosť, prosiť o pomoc, chváliť dobré veci a vlastnosti a odprosovať keď vznikne nejaký konflikt. Aj Boha treba chváliť za to, že je nekonečne veľký a láskavý, odprosovať za všetky naše urážky (hriechy), ďakovať za prejavenú pomoc a prosiť o ďalšiu pomoc a ochranu. Tieto štyri slová nesmú chýbať v nijakej modlitbe.

Existujú aj falošné spôsoby modlitby. Modlíme sa (aspoň si myslíme, že sa modlíme) a pritom to nemá potrebný účinok. Modlitba nie je bezmyšlienkovité omieľanie detských veršíkov alebo recitovanie z modlitebnej knižky, ktoré nezodpovedá mojej nálade. Nie je ani povinné cvičenie, ktoré musím vykonať, aby sa Boh na mňa nehneval. Nie je záležitosť slabochov, ktorí nevedia zvládnuť životné ťažkosti, a preto hľadajú oporu inde. Modlitbu veľmi potrebujem a preto si musím na ňu nájsť čas.

Modlitbou mám deň začať a skončiť. Takou istou samozrejmosťou ako je ranná hygiena by mala byť aj ranná modlitba. Pekné je hneď po prebudení sa odovzdať Pánovi. Poďakujem za prežitú noc a načerpanie nových síl. Odovzdám sa do Božej opatery, pouvažujem o tom čo prinesie nový deň. Poviem Bohu, že všetko chcem konať podľa jeho vôle, z lásky k nemu, prosím o požehnanie pre seba, pre všetkých s ktorými sa stretnem, s ktorými žijem. Na záver pridám Otčenáš, Zdravas, Sláva Otcu.

Večer si premietnem v hlave prežitý deň a poďakujem Bohu za všetko čo som prežil - dobré i zlé. Nemalo by chýbať spytovanie svedomia: Čo som dnes dobrého vykonal: Síril som okolo seba radosť? Ako som si plnil školské a domáce povinnosti? Ovládal som sa? Nešiel som niekomu "na nervy"'? Konal som dobro? Správne som využíval čas? Za dobré sa poďakujem, za zlé odprosím a oľutujem, že som mnohé veci pobabral, že som zhrešil. Všetky úspechy aj sklamania vkladám do Božích rúk. Poprosím o požehnanie pre mňa i pre všetkých ľudí. Na záver Otčenáš, Zdravas, Sláva.

Modlitba však nemusí byť obmedzená na nejaký konkrétny čas. Modliť sa môžem vždy keď chceme niečo Bohu povedať. Sem patrí aj tzv. strelná modlitba (výstrely do neba). Je to krátka modlitba ako reakcia na aktuálnu situáciu: Bože pomôž mi, aby som sa správne rozhodol. Vďaka ti, že si ma ochránil. Stoj teraz pri mne. Odpusť mi.

Čo keď ma Boh nechce vypočuť? Dlho sa modlím a nič! Boh ma vypočuje keď prosím v súlade s Božou vôľou, keď prosím o to, čo je pre mňa dobré. Niekedy má Boh dobrý dôvod na to, aby mi žiadanú vec dal až neskôr. Nemusím tomu hneď rozumieť, ale potrebujem dôverovať, že je to pre mňa tak lepšie. Niekedy však Boh povie nie. Ako každý dobrý rodič, ktorý niekedy povie na prosby svojich detí nie. Robí to vtedy, keď prosím o niečo zlé.