Prikázania I - Obmedzenie, či ochrana
V živote sa stále musím riadiť rôznymi prepismi a pravidlami. Niekedy mi to už lezie na nervy. Lenže keby nebolo tých pravidiel nedalo by sa na svete žiť. Keby si každý robil, čo chce nastal by tu veľký zmätok. Napríklad kedy nebolo pravidiel cestnej premávky bol by na cestách chaos, veľa zničených áut a ľudských životov.
Podobne je to aj s morálnymi zákonmi. Ak si neuvedomím, že sú tu nato, aby chránili môj život budem ich chápať ako obmedzenie a zbytočnú záťaž. Všetky zákony sú dané nato, aby usporadúvali medziľudské vzťahy. Sú potrebné preto, lebo človek je náchylný na zlo a zákony zabezpečujú spravodlivosť. Tak je to aj vo vzťahu k Bohu. Dáva nám svoje zákony, lebo vie čo je pre nás dobré. Vie to lepšie ako my sami.
Pravidlá cestnej premávky chránia náš život a pomáhajú nám šťastne a bezpečne dostať sa do cieľa svojej cesty. Božie zákony tiež chránia náš život, naše vzťahy, majetok a pomáhajú nám prísť do cieľa našej životnej cesty.
Krstom som sa stal kresťanom, pri prvom svätom prijímaní som si obnovil krstné sľuby, kde som sa zaviazal žiť podľa vzoru Ježiša Krista. Žiť podľa Ježiša znamená zachovávať Božie prikázania. Vtedy som skutočný kresťan. Ježiš povedal: "Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske." Každý kresťan je povinný zachovávať Božie prikázania, najmä pre svoje najväčšie dobro - spásu duše.
Prvé prikázanie: Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.
Prvé prikázanie vyzýva človeka, aby veril v Boha, dúfal v jeho pomoc a prejavoval lásku voči nemu. Toto prikázanie nám hovorí o podstate náboženstva. Náboženstvo je niečo čo sa vzťahuje na Boha. Vzťah človeka k Bohu. My kresťania veríme v jedného osobného Boha. Pre nás je Boh "niekto". Nie je to nejaká neviditeľná sila, ale je to konkrétna osoba. Preto kresťanské náboženstvo nie je len snaha o čnostný a dobrý život, ale je to v prvom rade vzťah k Bohu. Prvé prikázanie nám hovorí, aký vzťah k Bohu si máme vytvoriť. Má to byť vzťah ako medzi dvoma osobami. Bohu patrí prvé miesto v našom živote. Za najväčšieho Pána ho musíme uznať vnútorne aj navonok. Vnútorne v Boha veríme, dúfame a milujeme ho. Navonok uctievame Boha poklonou, modlitbou a zbožnosťou.
Hriechy: proti viere: odmietanie existencie osobného Boha a viera v nejakú neosobnú silu, ktorá riadi svet. Dobrovoľné pochybovanie, ktoré odmieta uznať za pravdivé, čo Boh zjavil a Cirkev predkladá veriť. Odmietnutie podriadiť sa pápežovi alebo odmietnutie Cirkvi. Neplnenie si náboženských povinností.
proti nádeji: zúfalstvo, že mi Boh neodpustí a nepomôže. Opovážlivé spoliehanie sa na Božie milosrdenstvo. Spoliehanie sa len na vlastné sily.
proti láske: ľahostajnosť voči Bohu, nenávisť voči Bohu, zanedbávanie modlitby. Keď na prvé miesto v živote dávam stvorené veci a nie Boha.
poverčivosť: pripisovanie božej sily stvoreným veciam.
modloslužba: preukazovanie takej úcty stvoreným veciam, aká patrí len Bohu. Ide o iné božstvá, zlých duchov, moc, peniaze, svetské rozkoše a pod.
pokúšanie Boha: snaha podrobiť skúške nejakú Božiu vlastnosť.
svätokrádež: zneužite Bohu zasvätenej osoby, miesta alebo veci. Patrí sem napríklad nehodné prijímanie Eucharistie.
Špeciálnou kategóriou hriechov proti 1. prikázaniu je veštenie a pestovanie mágie. Správny postoj kresťana, čo sa týka budúcnosti spočíva v tom, že sa s dôverou odovzdá do Božích rúk a zrieka sa každej nezdravej zvedavosti.
veštenie: dovolávanie sa nadprirodzených síl, aby sa človek dozvedel budúcnosť.
čarovanie: snaha za pomoci nadprirodzených síl dosiahnuť také účinky, ktoré sa nedajú dosiahnuť prirodzeným spôsobom.
špiritizmus: úsilie nadviazať styk zo zomrelými pre poznanie tajných vecí a dosiahnutie podivných efektov.
satanizmus: uctievanie Zlého ducha.
Ak sa tieto účinky dosahujú za pomoci vzývania Diabla a jeho služobníkov jedná sa o čiernu mágiu. Ak sa to robí prostredníctvom prirodzených síl ide o bielu mágiu. Vždy keď sa jedná o vzývanie zlých duchov alebo keď človek počíta s pomocou Zlého jedná sa o ťažký hriech proti Bohu a čnosti nábožnosti.
Druhé prikázanie: Nevezmeš Božie meno nadarmo.
Druhé prikázanie mi hovorí, aby som Božie meno mal v úcte a zakazuje mi ho používať neúctivým spôsobom. My máme rôzne zlozvyky keď v rozčúlení, v netrpezlivosti alebo v údive používame Božie meno. K Božiemu menu treba pripočítať aj mená svätých a svätých vecí, nakoľko majú vzťah k Bohu. Ich zneuctenie je nepriamym zneuctením Boha. Je znakom dobrého vzťahu k Bohu, keď jeho meno máme v úcte a dokáže mu ďakovať a chváliť ho.
Hriechy: neúctivé vyslovovanie Božieho mena, mena Ježiša Krista, Panny Márie a svätých.
rúhanie sa Bohu: potupná reč o Bohu
zlorečenie: človek žiada, aby Boh urobil niekomu niečo zlé. Nazýva sa aj preklínanie.
porušenie sľubu, ktorý dal človek Bohu.
krivá prísaha: prisaháme vtedy, keď Boha voláme ako svedka na potvrdenie pravdivosti našej reči. Krivá prísaha volá Boha, aby dosvedčil lož.
Tretie prikázanie: Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
Boh prikázal, aby jeden deň v týždni bol zasvätený jemu. Pre židov to bola sobota, pre nás je to nedeľa, lebo je to deň, keď Kristus vstal z mŕtvych. Šesť dní človek pracuje a v siedmy deň má prestať pracovať, má si uctiť Boha, vnútorne sa posväcovať a pestovať svoje rodinné a iné medziľudské vzťahy. Náboženský význam nedele a sviatkov spočíva v tom, aby človek zo svojho času venoval niečo na oslavu a hlbšie poznanie Boha. Takisto si potrebuje odpočinúť. Preto sviatočný deň by mal vyzerať inak ako obyčajné dni. Nemali by sme robiť to čo v ostatné dni. Preto ak práca, ktorú chcem konať v nedeľu je mojou celotýždňovou nie je dovolená. Dovolené sú tzv. nevyhnutné práce (závody s nepretržitou prevádzkou, doprava, verejné služby.)
K podstate sviatočného dňa patrí účasť na svätej omši. Svätá omša je stredobodom a vrcholom kresťanského náboženstva a prameňom milosti. Účasťou na nedeľnej sv. omši dosvedčujem svoju príslušnosť ku Kristovi a jeho Cirkvi. Účasť na svätej omši musí byť pozorná a nesmie to byť len z donútenia. Je potrebná účasť na celej svätej omši.
Ospravedlňujúce príčiny sú choroba, neodkladné cestovanie, nemožnosť dostať sa do kostola, matky s malými deťmi.
Hriechy: neúčasť na nedeľnej svätej omši alebo v prikázaný sviatok.
znesväcovanie nedele nedovolenými prácami. Patrí sem aj nakupovanie v nedeľu.