Návrat márnotratného syna

Skôr ako sa pustíš do čítania nasledujúcich riadkov prečítaj si z Evanjelia podľa Lukáša Podobenstvo o márnotratnom synovi (15,11-32)

Aj ja sa niekedy správam ako márnotratný syn alebo dcéra. Odchádzam od Otca (Boha). V krste som sa stal Božím dieťaťom. Bol som naplnený milosťou posväcujúcou. Milosť posväcujúca je Boží dar. Zjednocuje ma s Bohom. Túto milosť strácam. Nie preto, že by mi ju Boh zrazu zobral. Strácam ju, lebo ju odmietam. Odmietam ju každým hriechom. Napriek tomu, že odmietam Boha, On ma neodmieta. Boh mi daroval prostriedok, ktorým môžem priateľstvo a zmluvu s ním obnoviť. Týmto darom je sviatosť zmierenia.

Sviatosť zmierenia ustanovil Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní. Keď sa zjavil apoštolom povedal im: "Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (Jn 20:21-23)

Sviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej nám Boh cez kňaza odpúšťa hriechy spáchané po krste. Preto ju nazývame sviatosť zmierenia, lebo sa v nej zmierujeme s Bohom, ktorého sme hriechmi urazili.

Ak sa chcem dobre vyspovedať, musím sa na tento veľký okamih dobre pripraviť. Dobrá spoveď nie je len čas absolvovaný v spovednici s kňazom. Treba niečo urobiť aj pred samotným prijatím sviatosti aj po prijatí.

Takto by mala vyzerať moje prijatie sviatosti zmierenia aj s prípravou a následným uplatnením v živote.

Pred prijatím sviatosti:

Najskôr si musím urobiť dôkladné spytovanie svedomia. Na spytovanie svedomia si musím nájsť vhodný čas (dostatok času) a vhodné miesto, kde ma nikto nebude vyrušovať.

Na úvod prosím Ducha Svätého o pomoc, aby som pravdivo spoznal stav svojej duše, v čom som v rozpore s Božou vôľou. Môžem to urobiť takto: Príď Duchu Svätý a pomôž mi, aby som spoznal svoje hriechy, úprimne ich oľutoval, vyznal a naozaj sa polepšil. Amen.

Spomeniem si, kedy som bol naposledy na dobrej a platnej spovedi. Dobrá a platná spoveď je vtedy, ak ľútosť, predsavzatie, vyznanie bolo dobré a úprimné, a tiež keď som splnil a vykonal skutok pokánia, ktorý mi určil kňaz. Ak mám vážnu pochybnosť alebo viem, že som sa zle vyspovedal (napr. som zamlčal nejaký smrteľný - ťažký hriech), tak to v tejto spovedi musím spomenúť.

Pri spytovaní svedomia si môžem pomôcť spovedným zrkadlom s Božími a cirkevnými prikázaniami. Svedomie sa dá spytovať aj tak, že si prejdem život od poslednej spovede. Zistené hriechy si zapamätám prípadne zapíšem. Na záver odprosím rodičov a tých, ktorým som ublížil (ak to nie možné, urobím to v blízkej dobe). Usilujem sa nahradiť spôsobenú škodu a pevne si zaumienim polepšiť sa.

Keď už poznám svoje hriechy musím si ich oľutovať. Aj keď formálne ľutujem až po vyznaní hriechov, celá spoveď sa musí niesť v duchu ľútosti. Spomedzi mojich úkonov je ľútosť na prvom mieste. Je to bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť. Existuje dokonalá a nedokonalá ľútosť. Dokonalá je vtedy ak ľutujem z lásky k Bohu, teda je mi ľúto, že som svojimi hriechmi urazil Boha. Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; odpúšťa aj smrteľné hriechy ak mám predsavzatie ich vyznať pri spovedi hneď ako to bude možné. Nedokonalá je vtedy ak ľutujem zo strachu pred trestom za hriech. Takáto ľútosť neodpúšťa smrteľné hriechy, ale iba pripravuje na odpustenie pri spovedi.

Bez ľútosti niet odpustenia! Ak by som ľutoval len "naoko" pácham svätokrádež.

Po tomto všetko si dám predsavzatie, v čom sa chcem polepšiť. Je to pevné rozhodnutie chrániť sa každého hriechu a aj príležitosti k hriechu. Predsavzatie je "pokračovaním" spovede v bežnom živote. Má byť konkrétne zamerané proti najťažším hriechom, prípadne proti osobnému sklonu, ktorým najčastejšie hreším.

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Holumnica
Všetky práva vyhradené 2020
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!